| 1815 |
28. október - narodil sa v Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec) Ľ. Štúr ako druhé dieťa Samuela Štúra a Anny, rod. Michalcovej |
|
29. október - pokrstený v evanjelickom chráme v Uhrovci |
| 1827 |
do roku 1827 - základné vzdelanie, vrátane znalosti latinčiny získava u svojho otca, učiteľa Samuela Štúra |
|
august - odchádza na štúdiá do Rábu (dnešný Györ), kde navštevuje nižšie gymnázium. Zdokonaľuje sa tu najmä v dejinách, maďarčine, nemčine, gréčtine. |
| 1829 |
september - štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave, stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej |
| 1834 |
február - dočasné prerušenie štúdia kvôli vážnej finančnej situácii. Vracia sa do Uhrovca, kde si privyrába ako pisár na panstve grófa Karola Zaya. |
|
september - na naliehanie Sama Chalupku prichádza opäť do Bratislavy a pokračuje v štúdiu |
|
17. december - je zvolený za tajomníka Spoločnosti česko-slovenskej (po Ctibohovi Zochovi), v tomto roku je zároveň evidovaný zvýšený počet jej členov |
|
- pôsobil v dejepisnom a literárnom krúžku Spoločnosti, staral sa o korešpondenciu s členmi spolku |
|
- bol knihovníkom časti školskej knižnice |
|
- súkromne vyučoval v dome bratislavského kupca Schwaigera |
|
- pokračoval vo významných korešpondenčných aktivitách so zahraničnými, najmä českými učencami |
|
- prevzal vyučovanie syntaxistov (mladších žiakov) |
| 1835 |
máj - oslovil Jozefa Hurbana a získal ho pre národnú vec |
|
- rediguje almanach Plody |
|
- stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej |
|
- prednáša na lýceu starším študentom dejiny Slovanov a ich literatúr |
| 1836 |
24. apríl - pamätná slávnosť na Devíne pod vedením Ľ. Štúra, na ktorom sa zaviazali službe národu a prijali slovanské mená |
|
september - ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej prednáša Dejepis všeslovanskej literatúry |
|
- pokračuje korešpondenčná aktivita, ďalej rozvíja svoju básnickú tvorbu |
|
- pod jeho vedením stále rastie počet členov Spoločnosti česko-slovenskej |
| 1837 |
5. apríl - zákaz Spoločnosti česko-slovenskej, ktorý bol vynesený po študentských nepokojoch, odohrávajúcich sa na lýceu |
|
12. apríl - Štúr založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej, v rámci ktorého pokračovala aktivita Spoločnosti |
|
september - rozvinul aktivitu pre všeslovanskú myšlienku a získaval pre ňu srbských študentov, študujúcich na lýceu |
|
december - prekonal ťažký zápaľ pľúc, pri ktorom bol jeho život ohrozený |
|
- pokračoval v písaní článkov do novín a časopisov (Tatranka, Hronka, české Květy, Časopis českého museum, chorvátska Danica, poľský Tygodnik literacki a i.) |
| 1838 |
17. september - odchádza z Bratislavy na vysokoškolské štúdium do Halle |
|
22. september - zastavil sa v Prahe a v kruhu českých vlastencov pobudol vyše mesiaca |
|
21. november - zapísal sa na univerzitu v Halle, kde študoval predovšetkým jazykovedu, históriu a filozofiu. Bol ovplyvnený najmä Heglovým a Herderovým dielom. |
| 1839 |
- precestoval kraj Slovanov - Hornú a Dolnú Lužicu a napísal o nich cestopis Cesta do Lužíc vykonaná na jar 1839, ktorý vyšiel v Časopise českého musea |
| 1840 |
- návrat do Bratislavy cez Prahu a Hradec Králové, kde sa istý čas zdržal v rodine vydavateľa Jana Pospíšila |
|
október - pracuje opäť ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom ev. lýceu, prednáša gramatiku a slovanské dejiny |
|
- pokračuje aj v činnosti v Ústave reči a literatúry českoslovanskej |
| 1841 |
- je (do roku 1844) spoluredaktorom Palkovičovho literárneho časopisu Tatranka |
|
- rozvinul aktivitu pre vydávanie slovenských politických novín |
|
- píše obranné a polemické spisy |
|
- napísal Starý a nový vek Slovákov (knižne vyšiel až v r.1935) |
|
16. august - výstup na Kriváň so študentmi a priateľmi |
| 1842 |
- je iniciátorom rekurzu na panovnícky dvor vo Viedni, aby vláda zastavila národnostné perzekúcie zo strany Maďarov - Slovenského prestolného prosbopisu |
|
29. máj - ďalšia neúspešná žiadosť o povolenie novín |
| 1843 |
14. február - v úzkom kruhu priateľov sa Štúr vyslovil za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov - tzv. "Deň vzkriesenia slovenčiny" |
|
26.-29. jún - na ev. lýceu zasadala komisia na vyšetrovanie proti Ústavu reči a literatúry českoslovanskej, ktorej bol podrobený aj Ľ. Štúr. Obvinenia sa vzťahovali na vec "zrady uhorskej vlasti". |
|
júl - vychádza v Lipsku Štúrov obranný spis Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov |
|
11.-16. júl - na fare v Hlbokom sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia |
|
17. júl - návšteva Jána Hollého na Dobrej Vode |
|
31. december - definitívne pozbavený funkcie zástupcu prof. Palkoviča, čoho dôsledkom bol protestný odchod 22 študentov z Bratislavy v marci 1844 (13 z nich sa zapisuje na lýceum v Levoči) |
| 1844 |
- píše Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí (spis vyšiel v roku 1846) |
|
19. máj - do Viedne je podaný nový Slovenský prestolný prosbopis, opäť bez výraznejšieho úspechu |
|
27. august - zúčastnil sa zakladajúceho zhromaždenia celonárodného spolku Tatrín |
| 1845 |
1. august - vyšlo prvé číslo Štúrových Slovenských národných novín (vychádzali do 9. júna 1848) |
|
8. august - vyšla ich literárna príloha Orol tatranský (vychádzala do 6. júna 1848) |
|
- vydal vo Viedni brožúru Devätnáste storočie a maďarizmus |
| 1846 |
- v Zemianskom Podhradí sa Štúr zoznámil so zemianskou rodinou Ostrolúckych, ktorá mu neskôr pomohla získať poslanecký mandát v uhorskom sneme |
|
- vyšli jeho diela Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej |
| 1847 |
10. august - zúčastnil sa 4. zasadania Tatrína v Čachticiach |
|
21. september - uchádza sa o poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen |
|
30. október - tridsaťdvaročný Štúr sa stal poslancom uhoského snemu |
|
17. november - Štúrova prvá reč na uhorskom sneme, ktorý zasadal v Bratislave do 11. apríla 1848 |
| 1848 |
13. marec - posledná z piatich snemových rečí Ľ. Štúra |
|
20. apríl - na pozvanie J. V. Friča pricestoval Štúr do Prahy, kde na svoju stranu v boji za slovenčinu získal českých študentov, združených v spolku Slávie |
|
30. apríl - zo Štúrovej iniciatívy bola v Prahe založená Slovanská Lipa, spolok na podporu vzájomnej súdržnosti Slovanov |
|
10. máj - Štúr v Liptovskom Sv. Mikuláši, bol jedným z navrhovateľov Žiadostí slovenského národa |
|
11. máj - verejné vyhlásenie Žiadostí slovenského národa v Ondrašovských kúpeľoch (pri dnešnej mikulášskej stanici). Znenie Žiadostí prečítal J. Francisci. |
|
12. máj - vydanie zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu zo strany maďarskej vlády |
|
31. máj - Štúr opäť v Prahe |
|
2. jún - zúčastnil sa Slovanského zjazdu v Prahe |
|
19. jún - cesta do Záhrebu, keď Slovanský zjazd v Prahe prerušili boje. V Záhrebe bol spolupracovníkom chorvátskeho časopisu Slavenski Jug. |
|
september - Štúrov príchod do Viedne a prípravy na ozbrojené povstanie |
|
15.-16. september - vo Viedni bola vytvorená Slovenská národná rada. Tvorili ju Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža ako politickí predstavitelia, B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček ako vojenskí predstavitelia a B. Nosák a D. Bórik ako tajomníci |
|
19. september - SNR na Myjave vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala slovenský národ do ozbrojeného povstania, výprava na Brezovú |
|
7. október - Štúr s Hurbanom a inými v Prahe na porade ohľadne povstania |
|
18. október - Štúrova výzva k národu: Čo kazí Slovákov |
|
november - opäť vo Viedni |
|
december 1848 - február 1849 - Štúr s dobrovoľníkmi prešli severnú časť Slovenska od Čadce po Prešov |
| 1849 |
20. marec - s deputáciou v Olomouci u panovníka, ktorému predložili svoje požiadavky |
|
21. november - rozpustenie dobrovoľníckeho zboru v Bratislave. Štúr sa utiahol k rodičom do Uhrovca. |
| 1850 |
jeseň - bezvýsledné pokusy získať žiadosť o vydávanie národných novín |
|
december - s deputáciou vo Viedni vo veci slovenských škôl a povolenia spolku Tatrín |
| 1851 |
13. január - smrť Ľudovítovho brata Karola. Aby sa postaral o jeho sedem detí, presťahoval sa Ľudovít k jeho rodine do Modry. Jeho slobodu obmedzoval policajný dozor. |
|
27. júla - zomrel jeho otec Samuel Štúr, matka sa potom presťahovala do Trenčína |
|
október - zúčastnil sa na poradách o reforme spisovnej slovenčiny v Bratislave |
|
- dokončil filozofické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti |
| 1852 |
- v Modre dokončil dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských |
| 1853 |
18. marec - smrť Adely Ostrolúckej vo Viedni |
|
28. august - v Trenčíne zomrela jeho matka Anna Štúrová |
|
- vyšla jeho zbierka básní Spevy a piesne |
| 1854 |
11. máj - pri odhalení pomníka Jánovi Hollému (zomrel v roku 1849) na Dobrej Vode vystúpil ako rečník. Na pamiatku slovenského barda zložil báseň. |
|
- tajne navštívil srbské knieža Michala Obrenoviča na jeho majetkoch v Ivanke pri Dunaji |
| 1855 |
22. december - nešťastne sa postrelil na poľovačke za Modrou |
|
- v posledných chvíľach jeho života pri ňom stál najmä priateľ Ján Kalinčiak, ktorý v tom čase pôsobil v Modre |
| 1856 |
12. január - zomrel Ľudovít Štúr v Modre |
|
16. január - celonárodný pohreb v Modre |
