| < 4. časť | hlavná stránka | články |
Poďakovať Bohu, vo vlasti našej našli sa už aj zakladatelia, podporovatelia, ochrancovia a napomáhatelia spolkov miernosti, samé daktoré vrchnosti sa už o blahodarné spolky tieto, jako sl. Zvolenská, Liptovská a Oravská stolica, zaujali a na čelo sa s ochranou sama naša vláda, o dobro svojich všetkých poddaných úsilne starostlivá, postavila nielen tým, že v iných svojich dedičných krajinách spolky miernosti zakladať a rozširovať dovolila a ich potvrdila, ale aj tým, že v krajine našej árendátorm svojim, na komorských statkoch na ubývanie odbytu pálenky sa žalujúcim, odpovedať dala: že sa ona zo zrastu mravnosti a majetnosti ľudu srdečne teší a škodu z úbytu merania pálenky pochádzajúcu vďačne ponesie. Bodajby túto otcovskú starosť o poddaných svojich všetci majitelia statkov pred očami mali a príklad tento, z miesta najvyššieho pochádzajúci, ochotne a svedomito nasledovali!
Zakladatelia a napomáhatelia spolkov miernosti medzi ľudom naším sú duchovní ľudu správcovia, farári a učitelia školskí, ktorým za šľachetnú ich o vec dobrú a náš ľud starotlivosť vrúcne ďakujeme. Ďakujú im za to všetci dobrí a mená ich s vďačnosťou ohlasujú sa a ohlasovať budú v ústach ľudu nášho. K nim ešte raz obraciame náš hlas s prosbou vrúcnou, aby si ľud náš do biedy zamorený k srdcu pripustili a mu len tak vädnúť a hynúť nedali, ale pozdvihli prenikavý hlas svoj tam, kde sa ľud zvedený sám od seba lepšieho nedomýšľa, a pozdvihnúť nevie. Naši predkovia verili, že sa človek slovom zakliať môže: áno, slovo je mocné, najmocnejšie a vypustené z duše s vrúcnosťou a silou dušu človeka zatrasie a jako víchor vodami ňou zalomcuje. Preto k slovu a k skutku: slovo zachytí, skutok utvrdí človeka. Ale účinkovanie musí byť vytrvanlivé, lebo hlboko sa už tá nákaza do ľudu nášho prežrala, a kto by len začal a zase prekážkami alebo odporom ľudu odstrašený dielo svoje nechal, ten by nielen nič neosožil, ale zadal hlbokú ranu veci dobrej, lebo by ľud len zase, a to po hromžení na výstupok jeho vo výstupku utvrdil a nedôveru k sebe i k popraveniu svojmu vzbudil. Preto každý, kto začína, opásať sa musí mužnosťou a vytrvanlivosťou a vystúpiť musí so svätým tým predsavzatím, že prv neustane, kým neskončí. Predsudky, ktoré hlavne pri ľude našom pálenke oddanom krušiť a ničiť treba, sú: že pálenka pri robote posilňuje a že v lete chladí: ale jakoby mohlo posilňovať to, čo celý človeka život, jeho zdravie a silu podrýva? Či tie tváre vypálené, tá suchota tela na posilňujúci nápoj ukazuje ? Dobre jeden rečník toto domnelé posilňovanie zrovnal s rozdráždením mravcov, keď im kto palicou do mraveniska pichne. Že by pálenka v lete chladila, je nerozum: či nerozdráždi pálenka vždy všetky žily a nerozhorúčí krv človeka? Skadiaľže pochádza v človekovi pálenke oddanom tá váhavosť a neogabalosť tela, či nie od spálenej krvi? A čože prepálilo krv človeka, či nie pálenka ?
Pán Kuzmány v prídavku ku kázni svojej vykladá aj pravidlá pre tých, ktorí sa pálenky odriekajú. Pravidlá tieto sú krátke a dobre vyložené, a preto ich aj obecenstvu nášmu predkladáme a porúčame:
I. Cieľ spolku striezlivosti je oratovanie ľudského pokolenia od tej skazy telesnej i duchovnej, do ktorej pitie pálenky a napospol nestriezlivosť vinných i nevinných uvádza.
II. Spôsob dosiahnutia cieľa toho je:
1. Odrieknuť sa až do smrti pitia pálenky, hriateho, borovičky, slivovice, rumu, araku, rozolišu a ktoréhokoľvek mena vypáleného a s čímkoľvek zmiešaného liehu. Vyjíma sa prípadnosť nemoci, v ktorej by to skutočný lekár v lekárstve rozkázal.
2. Deťom, učňom, slúžkam a sluhom, šichníkom, vozníkom(furmanom) pri kúpe a predaji na oldomáš, pri žiadnej hostine, svadbe, krštení, kare atď. nedať pálenku jakéhokoľvek mena na žiaden spôsob.
3. Každého človeka od pálenky odhovárať a proti pálenke svoju ošklivosť všade ukázať.
4. Na žiadnu hostinu, svadbu, krštenie, kar atď. nejsť, len keď sa popredku vyjedná, že sa na ňom pálenka nikomu ponúkať nebude.
5. Druhé opojné nápoje, jako víno, pivo atď., len mierne užívať a v dome svojom užívať dopustiť.
Podľa tohoto sa spolky miernosti môžu všade pozakladať. Samo od seba sa rozumie, že všetko násilie pritom vystať a vstupovanie do spolkov miernosti len presvedčenosti sa nechať musí, inakšie by to žiadnej stálosti nemalo a veci dobrej len škodilo.
Čas je tu, krajania a rodáci, čas je tu, aby sme i my staré hriechy odkladali a to, čo nám dobrého podáva, prijímali, čas je tu, aby sme i my peknejšie, šľachetnejšie jako dosiaľ pred svetom sa postavili, čas je tu, aby sme sa sami nad sebou zľutovali! Máme tú nádeju, že do novín našich správy jedna po druhej o pokrokoch našich, o vyslobodzovaní sa našom z rabstva pijanského prichádzať budú: prijmeme ich s vďačnosťou, ohlásime s radosťou.
| < 4. časť |