< 3. časť hlavná stránka | články 5. časť >

SPOLKY MIERNOSTI
( 4. časť )
( Slovenskje národňje novini, 10. číslo, 2. september 1845 )

Po iných krajinách európských a aj v samej Amerike bola sa tiež táto nákaza pálenková náramne rozšírila. Do Ameriky ju doniesli Európania. Tamojšie divé národky, Indiáni, s veľkou chtivosťou sa dali do nej, lebo im v ich surovosti a hnilobe tento nápoj dobre padal a zmyselnému, celkom len telesnému ich životu lahodil. Ale sa im baživosť po nákaznom tomto nápoji zle odslúžila; slabšej povahy a nenaučené na mozoľnú prácu národky tieto hynuli a padali od pálenky a dosiaľ ich už mnoho stotisícov vyhynulo i každý deň sa ich počet umenšuje. V anglicko-francúzskych vojnách sa nápoj tento aj medzi národy európske v Amerike zapratal a rozprasil tak, že skoro každý pálenku sa popíjať naučil. Pila sa skoro od každého, všade, skoro celý deň: na ráno, pred obedom, na obed, po obede, na havranky(olovrant), večer, na noc pred spaním. Následok bol ten istý čo u nás: pokolenie sa hubilo a slabilo, rozličmé nemoci sa rozmohli, nesčíselné rodiny o všetko prišli a do úplnej nemoci sa rozmohli, nesčíselné rodiny o všetko prišli a do úplnej biedy upadli, ba práve bezpečnosť obce do nebezpečenstva sa padnúť zdala. Kde ale kríž najväčší, tam Božia pomoc najbližšia. Silný duch národov európskych nestrpel dlho túto nákazu na sebe a keď sa už väčšmi do ducha i tela týchto národov zajedať začala, vystal proti nej, užijúc k tomu cieľu spolky miernosti, ktoré sa teda najprv v Amerike od znamenitého Worcestera r. 1811 založili. Predsedník tohoto prvého spolku bol Samuel Dexter, bývalý pokladník spojených obcí. Po založení jeho začalo sa vyšetrovať, koľko sa asi do roka pálenky v spojených obciach vypilo a tu sa našlo, že ho bolo nad všetko pomyslenie mnoho a k nepovereniu. Z tohoto vyšetrovania pošlo aj druhé, a síce to, koľko ľudí pálenkou o život prišlo, a zhľadalo sa, že r. 1814 6000 ľudí od pálenky zhynulo, z ktorých 1/3 zomrela z pohnutia na rozume, 3/4 z hrozného schudobnenia, 1/5 pre spáchané zločinstvá. Tieto spolky miernosti sa nato po všetkých spojených obciach rozšírili a dnes to už tak ďaleko prišlo, že sa dávanie a meranie pálenky za nepoctivý výrobok pokladá.

V Európe sa v Írsku (v druhom ostrove, z ktorých sa Anglické kráľovstvo skladá) pitie pálenky medzi ubiedeným tamojším írskym národom nanajväčšmi bolo rozprasilo, a to tak, že podľa zpráv nebolo možné dvoch ľudí natrafiť, z ktorých jeden by nebol opilý býval a medzi ktorými by nebola zvada alebo pranica bývala. Pijanstvo toto bolo írsky národ, už krem toho utlačený, tak veľmi zbiedilo a skľúčilo, že sa ten ľud už viacej rovnal mŕtvolám jako živým ľuďom a že celé kopy len v handrách odené po zemi sa tĺkli a žobrali. Nad ľudom týmto vybiedeným a opusteným zmiloval sa naposledok páter Theobald Mathew, nábožná a šľachetná duša, a hnutý k nemu týmto milosrdenstvom začal zakladať medzi ním spolky miernosti, proti nákaze pálenkovej nastrojené, ktoré po dneská tak sa široko rozmohli, že z 9 miliónov národa írskeho už 6 miliónov do spolku miernosti vstúpilo. Mathew stal sa z ohľadu tohoto opravdivým apoštolom v zemi svojej, lebo on z dediny na dedinu, z mesta do mesta ide, kážúc proti opilstvu a napomínajúc k pokániu, a ľud hŕči sa všade okolo neho, počúva zápalné jeho slová s nábožnosťou a nasleduje i poslúcha ho. Následky z týchto spolkov miernosti v Írsku už teraz sú veľké: chudoba a bieda, nahota a hlad medzi ľudom prestáva, rôznice a vraždy (Čím viac sa šíria spolky miernosti, tým väčšmi sa vraždy menšia. R. 1837 z opilstva spáchaných vrážd bolo ešte 230, v nasledujúcom roku 247, v 1839 roku ale už len bolo 189 a v r. 1840 už len 125. Podľa zpráv, zjavných z predošlého roku, v daktorých okoliach v Írsku raz za rok sa držiace súdy, nemajúc žiadnej v nedostatku zločinstva roboty, rozišli sa.), zbojníctvo a zločinstvo navidomoči hynú, domáci pokoj sa vracia a šťastie rodín sa zmáha. Predtým všetky utŕžené peniaze na pálenku išli, teraz už od založenia spolkov miernosti národ írsky z uhospodárených peňazí do verejnej opatrovne 28 miliónov toliarov si uložil. Po národe írskom pitie pálenky nanajväčšmi medzi národom slovanským sa rozprasilo a ľud obecný na strašlivý spôsob zaujalo. Tie isté následky, ktoré sa u národa írskeho z pitia pálenky ukázali, ukazujú sa aj u nás v celej ich ošklivosti. Ale kde nastáva kríž najväčší, tam i Božia pomoc najblišia. Veríme v ducha dobrého nášho ľudu, že sa nedá úplavicou touto celkom zachvátiť a do biedy nevýslovnej zamoriť, veríme v jeho silu, že sa bude môcť z tej biedy, do ktorej už pre pijanstvo upadol, vyslobodiť, veríme v správcov a vodcov jeho, že majú i vôľu i odhodlanosť i silu i schopnosť pomôcť skľúčenému ľudu svojmu. Proti nákaze pálenkovej ukázali sa spolky miernosti posiaľ jako prostriedok najlepší a najužitočnejší, chtiac teda pijanstvu tomuto i medzi nami koniec urobiť, takéto s dobrým úžitkom všade pozakladané spolky i my pozakladať a medzi nami rozširovať musíme. Hlavný zákon týchto spolkov je: odrieknutie sa pitia pálenky pod jakýmkoľvek spôsobom a jakýmkoľvek menom nazvanej, k čomu potom aj iné, na vyhubenie tohoto pijanstva nastrojené prostriedky sa pripojujú. Dobre vieme, že sa rozširovaniu miernosti medzi naším ľudom mnohé prekážky do cesty položia, jako sme to už aj hore vyššie povedali, medzitým istotne pevnej a šľachetnej vôli ani v tomto ohľade nič nebude nemožného. Odpor najväčší bude robiť ľud sám, na pitie pálenky naučený, čo za bieda stadiaľ preňho nasleduje, neznajúci, ba práve ošklivými predsudkami o jeho úžitku nakazený, medzitým čo aj jako a jakokoľvek dlho sa ľud odrieknutiu sa pálenky protiviť bude, vážnymi dôvodmi, predstieraním mu ustavičným toho zlého, čo z pálenky naň vyteká a príkladmi dobrými iste sa prv-neskôr od neho odvrátiť dá a sa spamätuje. Je ľud náš, trebársjako i zlým zavedený, napomáhaniu a dobrým radám, šľachetnej vôli vždy prístupný, a preto o dobrom výpadku spolkov miernosti medzi ľudom naším nepochybujeme a pevne veríme, že málo bude takých zanovitých surovcov, takých zastaralých hriešnikov, ktorí pri všetkom horlení pri starých svojich hriechoch ostanú a starému diablovi len i ďalej slúžiť budú. Na takýchto ale, keď sa pomaly spolky miernosti rozšíria, padne aj všeobecná potupa a táto potupa naposledy hlavatosť a zanovitosť ich prelomí. Odpor, ktorý by zo strany tých, čo z pálenky osoh a zisk berú, pochádzal, by bol veľmi ošklivý a všetkej potupy hodný; zisk svoj pre blaho blížnych svojich, pre blaho ľudstva obetovať vyžaduje kresťanská povinnosť a myseľ šľachetná ponúka, zisk ale brať z nákazy a záhuby druhých, je nepriateľský proti spoločnosti ľudskej a dobrým mravom páchaný skutok. A tento odpor ziskochtivým ľuďom len nakrátko by pomohol, alebo práve im k ničomu, len k ich potupe neposlúžil, lebo darmo sa tam opierať, čo čas skutočne dobrého a užitočného donáša a čo už toľko dobrého a uznaného medzi národmi spôsobilo. Medzitým veríme, že v krajine našej, kde v novších časoch na všeobecnom dobrom s toľkou horlivosťou pracovať sa začalo, alebo docela nie alebo málo bude takých protivníkov, a ktorí by aj boli, veríme, že dosť skoro o užitočnej a šľachetnej námere spolkov miernosti a o nevyhnutnosti ich sa presvedčia a od svojho odporu odstanú. Škoda, ktorú niektorí z prestávania pitia pálenky pocítia, s časom sa im istotne nahradí, lebo majetnosť v krajine sa rozšíri a keď táto sa zmôže, všetci v nej účasť na ten alebo iný spósob mať budú; zemské panstvá nebudú dostávať, pravda, od krčmárov toľké árendy, zato ale ich poddaní budú majetnejší a statočnejší, ktorí i povinovatosti svoje lepšie splácať i roboty poriadnejšie vykonávať budú; priemyselníci iní, ktorí na svoju ruku pálenku pália a dávajú, budú musieť niečo inšieho pred seba vziať a obchod ich pri rastúcej majetnosti ľudu a krajiny lepšie sa im bude dariť, potrieb životných budú si tiež lacnejšie nakúpiť môcť, keď sa tá veľká sila dreva a zbožia páleniciam ujme, nádenníkov tiež dostanú poriadnejších a svedomitejších atď. Preto nielen mravná povinnosť, ale aj úžitok každého vyhľadáva námery spolkov miernosti najochotnejšie napomáhať.

< 3. časť 5. časť >